HOLLYROTH, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá. Originálne rozprávanie, spievanie Rotha i kadečo ďalšie o bizarnom a tragikomickom živote Jána Hollého.

Robo Roth v predstavní HollyRoth za videnie naozaj stojí. Aj napriek mediálnemu varovaniu, že "ako môže ten nízky škriatok Roth hrať Hollého, muža vysokej majestátnej postavy a krásnej tváre?!".. Nuž, je to možné. Poldruha hodiny Roth osobne prežíva náročne texty v staroslovienčine, v pozícii sólistu sa strieda v úlohách rozpolteného kňaza Hollého a šialeného Svätopluka. Jeho hlas pôsobivo necháva nadšené publikum v napätí do poslednej chvíle. Skutočne hodnotný výstup jedného z najlepších slovenských hercov.  

Plán predstavení

Predmet záujmu skupiny menovaných tvorcov je nesporne kuriózny. Život spisovateľa, prekladateľa a katolíckeho kňaza Jána Hollého (1785 – 1849), ktorého meno sa spája predovšetkým s projektom „slepej uličky“ slovenského jazyka, tzv. „bernolákovčiny“, je plný tragikomických okamihov, pútavých paradoxov, takých príznačných pre intelektuála tvoriaceho v pomeroch slovenského kultúrneho života.

Dlhodobý, intenzívny a produktívny záujem režiséra (autora) Rasťa Balleka o osobnosti z dejín slovenskej histórie (Tiso, Vajanský, Dohnány, atď.) sa v tomto prípade prepája s celkom iným divadelným princípom. Je ním interpret Robert Roth ako kľúč k životu Jána Hollého, k jeho jazyku, spôsobu myslenia a osudu, který je vo svojej tragikomickej vecnosti v jasnom rozpore so šírkou jeho imaginácie, veľkosťou jeho vnútorného sveta. Akoby sa tento strohý a trpezlivý askéta vo svojom najsúkromnejšom súkromí – tvoriac prvý slovanský epos o Svätoplukovi - stával tancujúcim slovanským žrecom, ktorý vyznáva kult prírody, rodu, násilia. Aká bližšia analógia sa nám teda v súčasnosti ponúka, než v dobrom využiť rozhnevaného mladého rebela Roberta Rotha, ktorý klasikove slová vysloví práve v dnešnej dobe? Vďaka tomu sa melódia zvláštneho jazyka stane podkladom pre celkom iné narábanie s jeho podstatou, teda hudobnosťou, rytmom... Tam kdesi sa prepájajú poeticky vecné citáty z denníkových záznamov a korešpondencie Jána Hollého s realitou dneška.Ambícia tohto projektu nesmeruje k didaktickému predstaveniu života a diela Jána Hollého, skôr k forme prístupnejšej generácii, ktorá na objavovanie identity sveta okolo seba, i seba v ňom, používa už celkom iné prostriedky, než len skúmanie a memorovanie historických faktov.

Réžia: Rastislav Ballek
Dramaturgia: Peter Pavlac
Scéna a kostýmy: Jozef Ciller
Hudba: Martin Ožvold
holly / roth: Robert Roth

Viac na snd.sk